Slovenské Pravno

Nachádza sa v JZ časti Turčianskej kotliny v predhorí Žiaru na náplavovom kuželi Briešťanského potoka. V chotári obce existovalo malé sídlisko v neskorej dobe bronzovej v lokalite Sokolská skala nad Sokolským jarkom. Remeselnícke, obchodné a spoločenské centrum ľudu púchovskej kultúry v dobe laténskej a rímskej bolo hradisko v časti Bohušová a sídliská na Prašnici, Vyše Lamošov, na Sokolskom jarku a na Sokolskej skale v predmojmírovskom období bolo

sídlisko Pod Krížom, ktoré pretrvali do veľkomoravského obdobia. V 2. polovici 10. stor. bol vybudovaný drevený hrádok na Šiancoch a po požiari začiatkom 11. stor. murovaný hrad. Obec sa prvý raz spomína v r. 1113 ako hraničná obec zoborského opátstva v Turci. V r. 1279 dostal Pravno komes Rečko a jeho synovia Pavol Chouda a Tomáš Serafil. V 15. stor. sa v tomto panstve zmenili pomery, pretože sa o majetok uchédzali cudzie rody, Turócziovci, Ujfalussyovci,Baloghovci, Törökovci a Apponyiovci., začiatkom 16. stor. Záblatskovci, v 17. stor. Dóczyovci a Amadeovci, v 18. stor. Prónayovci a v 19. stor. Juštovci a Veličovci. V r. 1655 obec dostala trhové právo. v r. 1923 bola postavená Sokolovňa, kde neskôr bolo zriadené kino a knižnica. V r. 1976 - 1990 pod správu obce pripadli obce Liešno a Kaľamenová. Obyvatelia obce sa živili poľnohosp. a remeselníckou činnosťou (hrnčiarstvom, pláteníctvom, boli tu cechy,krajčírsky, kováčsky, zámočnícky, kožušnícky a obuvnícky. Boli tu mlyny, pálenice, pivovar a tlačiareň Ferdinanda Kohna (v r. 1908 - 1912). JRD bolo založené v r. 1950 a ŠM v r. 1963. Rím. kat. gotický kostol je z konca 13. stor., upravený v r. 1789. Evanjelický kostol bol postavený v r. 1886 v tradičnom klasicistickom poňatí, upravený v 20. stor. Rokokový kaštieľ bol postavený na staršom renesančnom základe v r. 1754 a renesančná kúria je zozačiatku 17. stor. prestavaná v 19. stor. V 16. stor. tu bola škola, prvým rektorom bol Pavol Vranka (1572 - 1573) a posledným bol Ján Kolár (1810). Nachádza sa tu základná škola a materská škola. V obci sa začala tradícia slovenských ochotníckych divadelných predstavení v r. 1882. V obci pôsobí spevácky súbor žien a detský folklórny krúžok. Významnými rodákmi sú básnik Eliaš Láni (1570 - 1618), spisovateľ Ján Hodík (1585 - 1642), pedagóg JánDérer (1847 - 1904), kultúrny pracovník Samuel Wágner (1831 - 1878), etnograf Krištof Chorvát (1872 - 1897) a redaktor Emil Jesenský (1872 - 1931).