Kláštor sv. Jozefa

Horný kaštiel, v súčastnosti Kláštor sv. Jozefa: je to pekný barokový kaštieľ, vybudovaní v 2. polovici 17.storočia. V súčastnosti tu pôsobí ženská rehoľa „Kongregácia sestier Božského vykupiteľa“. Kláštor a kaplnku v rámci reštitúcií po roku 1989 rehoľa na vlastné náklady zrekonštruovala. Posviacka Kláštora sv. Jozefa sa konala dňa 14. júla 1993. Dnes patrí kláštor a jeho okolie medzi najkrajšie areály obce. História kaštieľa V období stredoveku patrila obec Raslavice k stredne veľkým sídlam a bola majetkom rôznych šľachtických rodov. Ako v Slovenských tak aj v Maďarských Raslaviciach väčšina obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom, z ktorých len asi tretina gazdovala na svojom. Ostatní pracovali na pánskych veľkostatkoch ako sluhovia - komenciaši. O tom, koľko majiteľov sa vystriedalo na veľkostatkoch, nemáme podrobnejšie záznamy. Majetky boli rozdelené na tri časti. Prvá časť bola rozpredaná občanom okolo roku 1900. Do tohto veľkostatku patrí horný kaštiel, tzv. zemianska kúria /v súčasnosti Kláštor sv. Jozefa/ vybudovaný pravdepodobne v 2.polovici 17.storočia a prestavaný v 18.storočí. Ďalší majetok vlastnila rodina Bertotiho. Šľachtic doktor Haber kúpil od rodiny Bertotiho spomínaný veľkostatok. Hneď na začiatku dal vybudovať budovy a stajne pre jazdecké kone. Bola to jeho záľuba, zúčastňoval sa na konských dostihoch. Jeho manželka bola herečkou. Hospodáreniu veľmi nerozumeli a preto sa ani o majetok nestarali. Žili elegantne športovo „po pánsky“. Pred vypuknutím l. svetovej vojny v roku 1914 odišli do Viedne a viac sa nevrátili. Ich majetok bol veľmi zadlžený, preto v roku 1920 bol rozpredaný ľuďom žijúcim v obci. Z dekrétu kanonickej vizitácie vo farnosti Maďarské Raslavice z roku 1813 sú známe mená ďalších významných osobnosti vyšších kruhov a to: Alxi Andrej Winkler, Antonij Sztankay, Jozef Hedry, Ľudovít Bertoty, Žigmund Raszlaviczy. V roku 1814 prebýval v tomto kaštieli ruský cár Alexander l., na ktorého sa viaže zaujímavá historka. CÁROV DIADÉM Povesť z histórie horného Raslavického kaštieľa Začiatkom storočia boli na Horniakoch pojmom slávne Raslavice, blízko poľských hraníc, pretože tri štvrtiny kraja sa tam chodilo do horného kaštieľa zabávať, jesť, piť, kartovať, sedem dní a noci v jednom kuse flámovať. Pohostinnosť kaštieľa Andraša Bána a jeho krásnej ženy bola povestná v ďalekých krajoch. Kaštieľ ležiaci medzi Prešovom a Bardejovom, bol najnavštevovanejší v Hornom Uhorsku. Stalo sa, že v roku 1814 sa v hlavnom meste Viedni zišli vládcovia Európy na veľkú poradu, ako by zneškodnili francúzskeho cisára Napoleona, ktorý už porazil všetkých a chcel zmeniť mapu sveta. Tejto porady sa zúčastnil aj Alexander l. ruský cár, ktorý bol najromantickejším vládcom. Po skončení veľkých porád, ktoré dejiny poznajú pod názvom Viedenský kongres, sa vládcovia rozlúčili a odišli do svojej krajiny. Aj cár Alexander išiel domov, ale cesta viedla cez Uhorsko do Holíča a v jeden podvečer cársky záprah so sprievodom zastavil v Raslaviciach na dvore kaštieľa Andráša Bána. Ten aj s manželkou privítal cára, spojenca cisára na schodoch kaštieľa vyzdobeného kobercami. Bánova pivnica a kuchyňa naservírovala v ten večer to najlepšie, popri pravom francúzskom šampanskom stálo na stole tokajské. Cára očarila mimoriadne krásna a vtipná domáca pani. Ráno po slávnostných raňajkách sa cár rozlúčil a domácej pani odovzdal v dvoch zamatových puzdrách krásny diamantový diadém ako malú odplatu za príjemné pohostinstvo v Raslaviciach a rozlúčil sa slovami: “Hoci čím môžem Vám byť v živote k službám pani, nezabudnem na vilu v Raslaviciach“. Asi za poldruha roka zomrel manžel krásnej pani Andáš Báno hrozným spôsobom. Našli ho zaduseného v pivnici kaštieľa. V tom čase bolo málo novín a spravodajská služba nebola taká ako dnes. A tak aj Andraša Báno pochovali za sústrasti celého Horného Uhorska bez toho, aby úrady urobili nejaké kroky v tejto záležitosti. Keď už odpočíval v hrobke začalo sa povrávať, že ho niekto zabil. Prešovský vicišpán vzniesol také obvinenie proti manželke, že nebolo pochybnosti o vražde. Súd vyniesol rozsudok smrti sťatím. Pani sa bezvýsledne bránila a napísala list cárovi Alexandrovi l. a ten si spomenul na sľub, ktorý jej dal. Hneď napísal svojmu spojencovi a priateľovi cisárovi Františkovi. O týždeň prišiel na šľachtický súd do Prešova úradný odkaz, v ktorom rakúsky cisár a maďarský kráľ rozhodol o milosti a celý proces aj s dokladmi má byť zničený. Tak ďaleko siahala vtedy ruka cára všetkých Rusov. V 20 - tých rokoch zložila pani vdovský závoj a stala sa pani Hedryovou. Vtom čase zomiera jeden obchodník, ktorý kedysi slúžil vo viacerých rodinách a na smrteľnej posteli sa priznáva spovedníkovi, že zabil svojho bývalého pána, zadusil ho v pivnici a zviedol vraždu na svoju pani. Dodal, že zo zatratenia ju zachránil ruský cár. Pre tohto človeka by bola šľachtická pani utrpela ponižujúcu smrť. Z diadému darovaného cárom sa zachoval už len spodná časť. Vrchnú časť niektorý potomok v núdzi založil a tam u úžerníka sa aj stratila.